Home     Nina     Ian      Paul    TvD   Dear Diary

Úvod

11. srpna 2010 v 14:30 | *miss* |  Read fanfiction
Mala som desať rokov, keď ma napadlo zviera. Teda aspoň to každý hovoril. Mama, polícia , lekári. No ja som tomu neverila. Dodnes si pamätám tie čierne oči a zuby. A potom bolesť. Prebrala som sa až v nemocnici. Sestričky okolo mňa pobehovali ako šlialené, a jedna cez druhú vrieskali nezmysly.

,,Ďalšiu transfúziu! Rýchlo! Renata! Kde si?" Vrieskala tučná blondína na mladšiu sestru s vyľakaným výrazom a rozmazanou riasenkou okolo očí. ,,Nie nulku, ale A pozitív!" Vyplašená Renána rýchlo zmizla v bočnej miesnosti. Otočila som hlavu,a prekvapila ma ostrá bolesť na pravej strane krku.

,,Katie, zlatko počuješ ma?" ozval sa mamin tichý melodický hlas vedľa mňa. Ona bola mojou oporou. Mojim vzorom. Vlastne mojim všetkým. Otec nás opustil, keď som mala štyri roky. Pre mamu to bol hrozný úder. Nepamätám si toho veľa, ale z mojej pamäte nejde vymazať spomienka na mamu, na mol opitú v kaluži krvi. Našťasti vtedy dorazila starká, ktorá nám odvtedy veľmi pomohla.

Otec zomrel štyri mesiace pred mojim napadnutím. Priateľka, kôli ktorej opustil mamu, ho vykopla a on počas jednej obzvlášť chladnej aprílovej noci zamrzol na železničnej stanici, kde prespával.

Pomaly som otvorila oči. Pamätám so doteraz odraz mojej tváre v maminích očiach. Vyzerala stršne. Mŕtvolne bledá, takmer zelenkavá, pery popukané a oči rozšírené od strachu. ,,Čo...?"zachripela som bolestne. Môj hlas znel vtedy nie veselo, ako každý detský hlas, ale ako hlas nejakej osemdesiat ročnej stareny.

Teraz je to iné. Mám sedemnásť a chodím na strednú školu v Grove Hill vo Virginii. Už som si nejako zvykla na to, že nikdy nezistím čo sa to vlastne pred siedmimi rokmi stalo. No bola som si istá, že zviera to nebolo. Tie oči... Boli ako ľudské. Ale neboli.

Vo svojich štrnástich som si prečítala knihu. Nosferatu-Vampírska biblia. Týmto sa môj život prevrátil naruby.

Začala som sa viac zaujímať o Vampirizmus. Niečo mi hovorilo, že mi to pomôže. V čom? To netuším. No už tri roky sa zaoberám výskumom nadprirozena. Samozrejme, teraz sa musím viac venovať strednej. Na Clarke County High School chodím tretí rok. Chodí tam vlastne polovica mojich spolužiakov zo základky.No priatelím sa len so štyrmi z nich.

Rovnako ako ja čudáci a bifľoši. A samozrejme stredobodom
výsmechu.

Elisa bola najlepšia v matike. Proste špica. Profesorka Klardoofowá ju doslova milovala.
Dusty bol blázon do mechaniky a futbalu. On bol ešte ten z ktorým sa všetci bavili. Možno preto že bol kapitánom futbalového mužstva. Mary-Sue. No, ona bola proste Mary. Jednoduchá, ale milovníchka fyziky a šachu. A tým štvrtým priateľom bol môj škrečok Hammy. Vypasený malý myšiačik. Moje zlatíčko.

Po prázdninách môj príchod do školy nabral nový spád. Zrazu populárna. Jasné. Vedela som, že som speknela. Ale nie tak že by na mňa teraz každý čumel. Znervózňovalo ma to.

Nádych. Výdych. Pokojne vystúp z auta. Tvár sa akože nič. Upokojovala som sa. Zvládneme to. Ty a ja. Paráda. Už sa rozprávam z vlastným odrazom v zrkadle. Dlhé hnedé kučeravé vlasy som si nechala rozpustené a snažila sa zmeniŤ bojácny výraz v mojich hnedých očiach. Poslednýkrát som sa nadýchla a stisla kľučku na dverách auta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama